KORD WALTZ, 47 let

Mladá žena bola poslaná na spočiatku jednoduchú misiu do Nemecka pred 46timi rokmi. Žiadne ďalšie informácie o nej dostupné nie sú, iba to, že misia nebola úspešná. Mladá žena zomrela, no ešte skôr ako k tomu došlo, stihli jej cisárskym rezom zachrániť malého chlapca. Žena však stratila až príliš veľa krvi a pár minút po pôrode skolabovala. Doktori sa ju samozrejme snažili zachrániť, no bezvýsledne. Toto sú jediné informácie, ktoré o svojej matke Kord dostal po tom, ako sa ho ujal nemecký klan zabijakov a on dosiahol dostatočne vysoký vek, kedy sa začal na rodinu pýtať. Detstvo nemal v podstate žiadne, no on ho mal ešte horšie. Vyrástol v nemeckom sirotinci, kde zabijakov trénovali z malých detí od troch rokov. V celom inštitúte vládli príšerné podmienky, ktoré by zatočili s psychikou zdravého a dospelého jedinca, no predstavte si ako veľmi to dokáže poškodiť psychiku malého chlapca. Fyzické tresty boli jeho najmenším problémom, no keď prišlo na sexuálne zneužívanie v kanceláriách vrchných predstaviteľov inštitútu, s tým sa už bolo pre mladého chlapca oveľa ťažšie vysporiadať. V inštitúte strávil bolestných 18 rokov, kedy „odpromovaním“ zabil svoju prvú obeť, po tom ako mu bola pridelená zákazka. Po tomto rituáli inštitút opustil, no ešte pred tým ako definitívne odišiel zabil jedného hlavného vrchného predstaviteľa a svojho vychovávateľa, ktorí ho celé tie roky zneužívali. Nikdy mu však na to nedošli a inštitút aj tak po pár rokoch odkedy ho opustil zrušili, pretože produkoval len psychicky nestabilných jedincov. No a jeden psychicky nestabilný jedinec sa potuloval po svete. Inštitút však aspoň v jednom ohľade urobil naozaj špičkovú prácu a Korda si najímali vysoký predstavitelia jedna radosť. Dlho sa pohyboval v kruhoch viacerých mafiánskych rodín, ktoré mu za jeho prácu vedeli slušne zaplatiť. Nikdy však nemal pocit, že by k nejakému naozaj patril. Jednoducho na to nebol nikdy psychicky stavaný. Napriek tomu si po celom svete vytvoril sieť pevných a prekvapivo stabilných kontaktov. Medzi vrchnou elitou zabijakov si vypestoval slušnú povesť, no s tou sa niesli aj rôzne nebezpečenstvá, v podobe medzinárodných zatykačov a trestov smrti v niekoľkých krajinách sveta. V podstate však jeho identitu nikto priamo nepozná, rovnako ako ani jeho pravé meno, čo bola jedna z dobre vykonaných práci inštitútu. V zabíjaní nebral žiadne ohľady a viac-menej fungoval ako vraždiaca mašina. Bez miesta, ktoré by mohol nazývať domov a ľudí, ktorí by ten domov dotvárali. Veľa však cestoval a vďaka svojim kontaktom a zárobkom mal vždy kde prespávať. Niekedy sa zdržal viac ako bolo treba a jednoducho naberal sily, keďže niekoľkokrát ho misia takmer stála život. Napriek tomu ten parchant ešte stále dýcha, a tak trochu aj verí, že má na svete svoju úlohu, ktorú musí splniť a až potom môže v pokoji zomrieť. On sám však nemá ani najmenšie tušenie, kedy to príde a ani čo to vlastne je. Má svojich démonov, ktorí ho dňom a nocou prenasledujú, no aj on sám niekde hlboko v sebe tuší, že len tak bezcieľne potulovať sa po svete a vraždiť hlava-nehlava ho nebude baviť večne. Preto prijal miesto u Svetlých vranách, ktoré jeho zabíjanie aspoň čiastočne dokázali presmerovať na niečo konkrétne.