Nathan Miller sa narodil v Londýne Jonathnaovi Millerovi, ktorého po piatich rokoch opustila žena, nechávajúc mu výchovu syna plno v jeho rukách. Jonathana však viacej zaujímalo dokončiť načatú fľašu piva ako sa venovať vlastnému synovi. Síce žili pod jednou strechou, no nežili spolu vôbec. Nathan preto trávil viac času vonku ako doma a prakticky si s otcom nevytvoril žiaden vzťah. Hneď ako to zákon dovolil začal pracovať, pretože otec sa nedokázal postarať takmer ani sám o seba. V osemnástich sa Nathan jednoducho odsťahoval.

​

Vyštudoval policajnú akadémiu a presťahoval sa z okrajovej časti Londýna do Brightonu, kde sa postupom času vypracoval na detektíva. Zabralo to pár rokov tvrdej roboty, no dostal sa tam. Nebol nikdy študijný typ a známky nemal tiež obstojné, no myslelo mu to a konečne mal pocit, že v živote niečo robí. V meste mal pár známych, no priateľov len málo. Žiadne vzťahy mu dlho nevydržali, no zjavne mu vlastná prelietavosť neprekážala. Naplno sa venoval prípadom a svojím konaním sa snažil do sveta vniesť aspoň trochu spravodlivosti. Po otcovi, žiaľ, zdedil sklony k latentnému alkoholizmu, no ešte stále sa vie ovládať. Niekedy sa mu len nechcelo, a presne to bol dôvod jeho vyhadzovu. Ono je totiž niekedy málinko náročnejšie udržať si čistú hlavu, keď už máte čo-to vypité. A presne to sa stalo aj Millerovi, ktorý v alkoholovom opojení zašiel priďaleko a v krytí počas práce s jedným menším drogovým kartelom sa utrhol z reťaze a jednoducho to tam celé brutálne vyvraždil. Jednoznačné zlyhanie ľudského faktoru a mesačná nútená stopka. Vyzeralo to tak, že so svojou prácou skončil a štvalo ho to, no napriek tomu by svoje konanie nezmenil a určite by sa tak zachoval aj druhýkrát ak by k tomu došlo, pretože tí hajzli si to jednoducho zaslúžili. Oni totiž to popri biznisu s drogami začali tak nejako obchodovať aj s deťmi a moment kedy to Nathan zistil bol pre neho kľúčovým aby sa rozhodol. Niekto taký si podľa jeho úsudku jednoducho nezaslúžil žiť, žiadne veľké úvahy k tomu neboli potrebné.

​

Po čase sa k nemu donieslo, že ho chcú presmerovať na administratívne oddelenie a zavaliť ho do konca života kopou papierov. Vedel to vďaka svojmu, vtedy už bývalému parťákovi, žene, ktorá bola asi jediná svojho pohlavia v jeho očiach rovnocenná a vážil si ju. Bola v podstate jeho ženskou verziou, takže tam sa asi neni čomu čudovať a keď všetko utíchlo, zostali dobrými priateľmi. No a v Brightone všetko utíchlo až keď sa s ním skontaktovali istí neznámi agenti z NY a ponúkli mu málinko nevšednú prácu. Jeho, možno trošku brutálnejšie praktiky im nevadili, práve akoby naopak. No a tak Miller už tri roky žije v New Yorku, naháňa si Vrany, zbiera staré kúsky umenia a keď mu večer ostane čas, ide to všetko zapiť do baru. Ak sa mu pri tom podarí zbaliť nejakú slečnu, je to len plus pre neho.